JEŽIŠ A ZACHEJ

Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím ostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 1-10)

Zachej nebol obyčajným colníkom ako Matúš. Bol vrchným colníkom a jeho práca istotne dobre vynášala, keďže colnica Jericha bola veľmi výnosná kvôli obchodu s voňavkami a masťami. Zachej bol teda bohatý. U Lukáša - autora tohto evanjelia - akoby Zachej nemal veľké šance na obrátenie. Zvlášť Lukášovo evanjelium je totiž typické tým, že sa zastáva chudobných a hmotné bohatstvo vykresľuje ako prekážku k spáse.

Muž, menom Zachej. Jedným z významov mena Zachej je „čistý“, „nevinný“. Vieme si živo predstaviť, že v očiach Židov to vyvolávalo posmech. Alebo môže ísť o skratku mena Zachariáš, čo znamená „Boh pamätá“.

Vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel. Zachej je nám sympatický v tom, že nehľadá dôvody, prečo nemôže vidieť Ježiša, ale spôsob, ako uzrieť Ježiša.

Zachej sa ukryl v korune stromu, aby Ježiša videl. Na rozdiel od Adama, ktorý sa ukryl medzi stromami záhrady, aby ho Boh nevidel.

Ježišov výstup z Jericha – najnižšie položeného mesta Palestíny do Jeruzalema je predobrazom jeho výstupu na Golgotu. Mýtnik Zachej - obrátený na začiatku tejto cesty je predobrazom všetkých tých, ktorí uveria v Ježiša – Spasiteľa a Mesiáša.

Keď Ježiš prišiel na to miesto... Takmer rovnakú formuláciu vety použije Lukáš neskôr pri Ježišovom výstupe na Kalváriu „Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka...“ (Lk 23,33) Rovnako Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi: „Dnes musím ostať v tvojom dome“ má svoje echo v „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Lukáš tým dáva najavo, že udalosť spásy, ktorú Ježiš zavŕši na Golgote, sa začína uskutočňovať už teraz, na začiatku výstupu do Jeruzalema.

Ježiš sa pozrel hore. Ježiš sa nedíva zhora, ale zdola. Jeho láska je pokorná. On, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale uponížil sa a stal sa služobníkom všetkých. Mýtnika ukrývajúceho sa v lístí oslovil menom: „Zachej!“ Zachej je po farizejovi Šimonovi a Marte tretia osoba v Lukášovom evanjeliu, ktorú Ježiš oslovuje menom. Potom to bude už len Peter a Judáš. Ježiš vždy oslovuje menom vtedy, keď chce človeka usvedčiť z jeho omylu a nesprávnej cesty.

„Poď dolu!“ Tak možno v dreve stromu, na ktorý vyšiel Zachej, vidieť hlboký predobraz dreva kríža. Zachej má z neho zísť dole a Ježiš sám sa nechá o niekoľko dní vyvýšiť na kríži vytesaného z iného stromu, aby vzal na seba nielen Zachejove, ale hriechy nás všetkých.

To, čo ďalej hovorí Zachej, nás prekvapuje. Náš preklad znie: „Polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ V skutočnosti originálny text používa prítomný čas, čo znamená, že Zachej hovorí: „Polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho oklamal, vraciam štvornásobne.“ Zachejovo správanie si teda vieme zdôvodniť tým, čo vieme z evanjelií: je známe, že v oblasti okolo Jericha pôsobil Ján Krstiteľ, ktorý hlásal potrebu dávať almužnu chudobným a od colníkov vyžadoval, aby nevyberali viac ako majú prikázané.

Dávať almužnu a naprávať zlé činy nebolo teda Zachejovým spontánnym rozhodnutím až po stretnutí s Ježišom, ale praxou, ktorú konal už predtým. Napriek tomu stále bol bohatým človekom, lebo polovica majetku, ktorá mu ostávala, môže stále znamenať mnoho majetku.

(Mojžišov Zákon vyžadoval za každú ukradnutú vec plnú náhradu plus pätinu navyše. (Lv 6,5, Nm 5, 6-7) Štvornásobná náhrada sa vyžadovala len za ukradnutú ovcu, pretože tá pre človeka znamenala živobytie. (Ex 22,1) Neskôr Židia obmedzili štvornásobnú náhradu len na dvojnásobnú. Aj tu sa prejavuje Zachejova veľkodušnosť, keďže vracajúc štvornásobok sa pridržiava tej najprísnejšej požiadavky Zákona.)

My radi kladieme rovnicu bohatstvo = zlo, bohatý človek = zlý človek. Zlo však nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý ak sa stane nezriadeným, môže pokriviť charakter človeka. Vhodnejšie je preto položiť rovnicu majetok = príležitosť. Príležitosť, ktorá môže byť využitá alebo zneužitá. Majetok nie je jedinou a nevyhnutnou príležitosťou, ktorú môže človek dostať. Každý nejakú dostáva a vždy je spojená so zodpovednosťou. „Kto mnoho dostal, od toho sa bude veľa požadovať.“ (Lk 12,48)

„Dnes musím ostať v tvojom dome.“ Ježiš chce byť Zachejovým hosťom. O niekoľko dní podobnú skúsenosť zažili učeníci z Emáuz, ktorí naliehali na neznámeho spolupútnika: „Zostaň s nami, lebo sa už zvečerieva a deň sa už schýlil.“ A on vošiel a ostal s nimi. (Lk 24) Použitím rovnakého slovesa „ostať“ v oboch príbehoch nás Lukáš vovádza do Ježišovho zotrvávania s ním v Eucharistii.

Tam, kde je spása a spoločenstvo, tam je chrám. Z tohto dôvodu sa číta text o Zachejovi na sviatok posvätenia chrámu.

Biblia nehovorí o ďalšom živote Zacheja. Iba tradícia zachovala informáciu, že sa stal Petrovým učeníkom, ktorý ho neskôr ustanovil za biskupa v Caesarei Prímorskej.

(použité zdroje: Lectio divina s o. arcibiskupom Zvolenským, Samuel Štefan Osuský: Galéria postáv Novej Zmluvy, Silvano Fausti: Nad evangeliem podle Lukáše)

BYŤ „JEŽIŠOVSKY BLÍZKO“ ZACHEJOM DNEŠNEJ DOBY

„Cítila som sa vnútorne strašne unavená. Večierky v prenajatom byte, kam moji priatelia vždy tak radi chodievali, ma už nudili. Dospelo to do štádia, že sa tam bavili všetci okrem mňa. V tomto stave - ani neviem ako - vošla som do kostola. Na druhý deň som prišla zas. Aj na tretí. Bolo mi tam dobre. Už dávno som si chcela dať do poriadku svoj život, ale nechcela som pred kňazom zahrať divadielko – vyspovedať sa a znova ísť svojou cestou. Hlavne som nemala odvahu vzdať sa vzťahu so ženatým mužom.

O týždeň bola omša pre vysokoškolákov. Keď nastala chvíľa svätého prijímania, postupne začali mladí vychádzať z lavíc a vytvorili v strede kostola nekonečný rad. Mala som pocit, že iba ja sama som ostala sedieť v lavici, i keď to určite nebola pravda. Zdalo sa mi, akoby sa oči všetkých upierali na mňa a hádali môj hriech.

Pri východe z kostola som sa stretla s jednou staršou spolužiačkou. Vraj ju potešilo, keď ma uvidela v kostole. Pohotovo som jej odvrkla a doslova som ušla pred rozhovorom, ktorým by sa možno chcela vrýpať do môjho vnútra. Ona však správne vytušila, že za mojím nadradeným správaním sa skrýva hlboká túžba po Bohu a zároveň strach pred druhými i pred sebou. Preto ma v univerzitnej knižnici oslovila zas. Bol to nenútený rozhovor o škole a o iných bežných veciach. Postupne som sa nebránila ani osobnejším témam. Pre mňa bolo vzácne, že mi nikdy neponúkala lacné a pohotové odpovede na moje ťažké otázky.

Dnes som jej vďačná za jej trpezlivosť a za to, že mi pomohla  opäť žiť život v Božej blízkosti.“

Aj dnešná doba má veľa Zachejov, ukrývajúcich sa za figovým lístím držiac si tak odstup od zástupov „legitímnych“ kresťanov. A my, ak chceme, aby sa dnešní Zachejovia stretli s Kristom, tušíme, že nestačí ich zahrnúť zbožnými frázami či lacnými odpoveďami. Tie im sotva pomôžu prekonať odstup a zostúpiť z ich skrytej pozorovateľne.

Možno, že najúčinnejším spôsobom, ako dnešným Zachejom ponúknuť Kristovu blízkosť, je to, že sa staneme hľadajúcimi s tými, ktorí hľadajú a pýtajúcimi sa s tými, ktorí sa pýtajú. Možno, že Ježiša, v ktorého sme uverili, priblížime im najlepšie práve tým, že sa im staneme „ježišovsky blízkymi“ pri ich vyzeraní „spoza figového lístia“.